Salón 2018: Z rozprávky do rozprávky
Na Salóne 2018 sme sa ponorili do sveta rozprávok. Nie tých detských, ale našich dospeláckych. Nezmyslov, výmyslov, kačíc, bublín, zavádzaní, kalerábov či nemilosrdných lží. Nazvime si to, ako chceme. Jedno je však isté – výsledok je 1:0 pre deti.
Falošné správy a hoaxy sa šíria takmer bez prekážok. Nič (okrem snáh alebo „snáh“ štátu, polície, sociálnych sietí a ďalších inštitúcií, združení či jednotlivcov) im nebráni rozkvitnúť do svojej plnej krásy. Táto pekná nepeknosť si vie nájsť svoje cestičky, manipuluje, kriví úsudky a pletie hlavy. Aj tie, ktoré sa zdajú byť voči nej imúnne.
Pred útokom hoaxov a falošných správ sa zachránime najlepšie svojpomocne a s poriadnou dávkou entuziazmu a triezveho úsudku. Ako konkrétne? Jednoducho (a zároveň tak zložito). Premýšľaním nad vecami, pátraním po pravde, odbočením z cesty stáda a stálou snahou odhaľovať veľmi dobre poskrývané nepravdy. Uznávame, je to skôr to „zložito“...
Hystéria v médiách
TEDx Salón otvoril Andrej Školkay, nosnou témou jeho vystúpenia bola „Mediálna hystéria ako zvláštna forma fake news v slovenských podmienkach“. Ukázal svoj pohľad na to, ako médiá produkujú fake news, že šírenie nepravdy môže byť zámerné alebo neúmyselné a akú silu majú médiá pri šírení mediálneho ošiaľu, hystérie. Uviedol konkrétny príklad – Rezník a reportéri RTVS vs. médiá. Čo sa skutočne odohralo a odohráva v RTVS, vedia len niektorí. Celá republika sa však o tejto situácii dozvedá prostredníctvom médií.
Podľa Andreja Školkaya vyvolalo cca 200 novinárov (približne štvrtina z denníka SME a štvrtina z Denníka N) takú situáciu, že zasadal parlament, zaznievali silné slová ako „čistky“, „normalizácia“ či „diktatúra“ a inštitúcie, v ktorých pôsobia intelektuálne kapacity, vydávali vyhlásenia. Prvotným impulzom bolo prepustenie 4 novinárov. Andrej Školkay si pokladá otázku, prečo sa o kauze už viac nehovorí. Domnieva sa, že 200 novinárov a intelektuáli zo škôl, ktorí písali o situácii v RTVS, reagovali emocionálne a nemali svoje tvrdenia podložené faktmi. Súvisí to podľa neho s tým, že sa médiá cítia po vražde Jána Kuciaka ohrozené. Reagujú veľmi impulzívne na všetko, čo sa ich týka, riadia sa predsudkami a domnienkami. Celý tento mediálny ošiaľ mal búrlivý priebeh a rýchly koniec. Čo si o tom myslíte vy?
História vo „faktoch“
Ako druhá vystúpila historička Marína Zavacká so svojou prezentáciou „Ako nachytať historika“. Podľa nej by mal dejepis študentov naučiť okrem základnej faktografie a orientácie na časovej osi i to, ako v historických knihách rozpoznať pravdu od výmyslu. Oplatí sa poznať základné propagandistické nástroje, akými sú napr. nálepkovanie, slovné ozdôbky, odporúčajúce frázy, transfer autority, motív prostého ľudu, veštenie z kariet či apel na stádový inštinkt (je lepšie mýliť sa s väčšinou ako mať pravdu sám).
Je užitočné uvedomovať si, že autori sú ľudia omylní a aj oni dokážu písať kvalitne i nekvalitne. V niektorých historických textoch sú chyby či výmysly na prvý pohľad zrejmé (ako napr. „pomyslel si na smrteľnej posteli“...), v iných ich musíme hľadať a texty podrobne analyzovať. Najčastejšími chybami sú anachronizmy (nezhoda v dobovom určení), omyly v preklade či štylistické nezrovnalosti. Mystifikovať čitateľov však dokáže autor aj na základe selektovaných informácií. Autori ďalej zlyhávajú kvôli svojej priúzkej špecializácii, často nevidia širší kontext (nepoužívajú nástroje iných vied, nepozerajú sa za hranice svojho štátu a pod.), myslia v stereotypoch či dezinterpretujú štatistiky. Sami môžu naletieť na propagandu a šíriť toto mylné posolstvo ďalej. Autorov ovplyvňuje aj dobová popularita niektorých tém (nižšia popularita určitej témy = nižšia popularita autora, ktorý sa ňou zaoberá). Preto, majme oči otvorené a čítajme srdcom i rozumom.
Mysli. Maj štít v mysli
Posledným rečníkom Salónu bol Juraj Smatana. Tento stredoškolský učiteľ zostavil zoznam webových stránok, ktoré šíria prokremeľskú propagandu. Vo svojej prezentácii „Ako zvýšiť informačnú odolnosť Slovenska“ ju opísal ako „najbrutálnejšiu pivnicu propagandy, ktorá využíva metódy lží, dezinformácií, hoaxov a virálnych správ“. Uviedol konkrétne príklady a analýzu typických dezinformačných správ, ktoré zastrašujú a priamo útočia na najnižšie ľudské pudy. Tieto manipulatívne správy majú často pravdivé jadro, zvyšok je však vyvrátiteľný. Podľa Smatanu v súčasnosti existujú viaceré servery, ktoré potvrdzujú, že čelíme informačnej vojne z Ruska.
Ďalej rečník uviedol, prečo sú Fíni na rozdiel od nás či iných európskych štátov imúnni voči hoaxom a falošným správam a že ruská propagandistická agentúra Sputnik musela z tejto krajiny vycúvať, pretože ju nikto nečítal. Základom informačnej odolnosti Fínov sú 3 zložky: 1. stotožnenosť obyvateľstva so silným národným príbehom (dôvera vo vládu, ktorá im produkuje fungujúci štát), 2. kvalitné školstvo (výchova ku kritickému mysleniu, k čítaniu kníh), 3. včasná reakcia vlády. Na porovnanie: až 40 % Slovákov považuje kvalitu demokracie na Slovensku za zlú až mizernú a k socialistickému zriadeniu spred roka 1989 by sa vrátilo až 28 % ľudí – v takomto nastavení obyvateľstva je podľa slov Smatanu radosť robiť propagandu. Nakoniec nás rečník vyzýva, aby sme sa stali vlastencami – aby sme pomáhali spoločnému projektu s názvom „Slovenská republika".
Ďakujeme!
Ďakujeme našim rečníkom za ich pohľady na náš dospelácky „rozprávkový svet“. Triezvej mysli a kritickému mysleniu zdar! Chceme poďakovať aj za poskytnuté priestory – Galérii Vážka za priestor na realizáciu nášho Salónu a recitátorke Daniele Arbetovej za priestor na zamyslenie sa a za príjemné vytrhnutie z reality. Vďaka patrí moderátorke Michaele Tiškovej, Dottke za mňamózne koláče a všetkým, ktorí priložili ruku k dielu. Vidíme sa na veľkom TEDx v septembri na hrade!
Soňa Melová